Reprezentáciu povedala nie. Teraz Beroušková žne úspech vlastnej prípravy

V ruke lyže a palice, na tvári blažený výraz, utekala mixzóne. Práve sa totiž dozvedela, že bude prvýkrát pretekať vo štvrťfinále šprintu.

Po ceste len útržkovito a v zhone zodpovedala:

“Som strašne prekvapená a šťastná, veď šprint nie je moja disciplína! ”

Alebo:

” Strata jedenásť sekúnd na prvý? Tak to je ešte dobrý. ”

Alebo:

” Toto sa mi nikdy nestalo. Vôbec neviem, čo teraz budem robiť.Ale chcem zájsť najlepší výsledok. ”

Toľko emócií sa v nej pralo, že keď o hodinu a pol neskôr stála na štarte štvrťfinále, od prekvapenia okolo seba pozerala s otvorenými ústami.

< p> Ešte v úvodnom kopci svojím piatich sokyniam stačila, v tom druhom už nestíhala. “Zapol iný rýchlostný stupeň a ten, musím povedať, som teda fakt nemala,” usmievala sa potom v cieli.

Spokojne, treba podotknúť. Veď na hrách vôbec nemusela byť.

Rozchod s reprezentáciou

Vo svojich začiatkoch pretekala na lyžiach len na amatérskej úrovni . Viac ju bavil futbal a od pätnástich tiež atletika.Venovala sa tisícpäťstovke, trom kilometrom a tiež behov do vrchu, v ktorých brala aj tituly majsterky republiky v mládežníckych kategóriách.

Na bežkách sa zviezla len občas v rámci zimnej prípravy.

Potom sa ale v dvadsiatich presťahovala do Plzne, kde začala študovať Ekonomickú fakultu Západočeskej univerzity. Vtedy u Berouškové nadobro lyže zvíťazili.

O jej prípravu sa začal starať Vladislav rázy mladší, brat olympionika Aleša.

A ona bleskurýchlo vystúpila k českej špičke. V úvode minulého roka už obhájila dva tituly majsterky republiky a kvalifikovala sa na februárové majstrovstvá sveta do Lahti, kde bola najúspešnejšia Češkou.Trikrát vtedy na severe došla do medzi najlepšími tridsiatich.

Do olympijskej sezóny napriek tomu nevstúpila ako členka reprezentácie.

Odmietla totiž podmienky zväzu, ktorý po nej chcel, aby prestúpila do Dukly Liberec a zmenila trénera.

“Nemala som dôvod čokoľvek meniť. Podmienky v Plzni mi vyhovovali, navyše som tam dorábal školu, “popisovala.

A tak na západe Čiech zostala a vydala sa svojou vlastnou cestou.

Ostávajú dva pokusy

Tým, že nebola súčasťou reprezentácie, nemohla sa na začiatku sezóny zúčastňovať pretekov Svetového pohára.Do neho sa mohla nominovať iba cez Kontinentálny pohár.

“Aj vtedy som ale verila a nikdy nepochybovala o tom, že sa na olympiádu dostanem,” zverovala sa.

Ako by aj nie , veď hneď svoje prvé tri štarty v nižšej divízii premenila vo tri triumfy. Nasledovala pozvánka do Svetového pohára, v ktorom sa už udržala.

Dál si však všetku prípravu hradila sama. Trénovala individuálne a tvrdohlavo si išla za svojím.

Vďaka podpore Plzeňského kraja a niekoľkých individuálnych sponzorov mohla odísť aj na sústredenie nutná pre každého profesionálneho športovca.

“V júni som dokončila školu a bola nezamestnaná. Ale stavila som na to, že sa mi podarí na olympiádu dostať.Ľudia na Chodsku sú vlastenci a maximálne ma podporili, aby som mohla absolvovať všetko, čo bolo treba, “popisovala.

Aj preto si mohla dovoliť prípravu vo Švajčiarsku, Francúzsku alebo Taliansku.

” samozrejme s menším rozpočtom ako reprezentácie, ale to mi vyhovovalo. Mala som také domácke prostredie, “vysvetľovala. “Ale zároveň som necítila žiadne prekážky, kedy by som si povedala, že nemám peniaze, tak niekam nemôžem ísť.”

Práve táto sústredenie Berouškové nakoniec pomohla dostať sa do skvelej formy. V januári si v Planici 25. miestom na desiatke klasicky vylepšila svoje maximum vo Svetovom pohári a bolo jasné, že ju pozvánka na hry neminie.

“Keď naozaj prišla, bolo to veľké zadosťučinenie.Zo začiatku sezóny som nejazdila zle, tak to vyzeralo, že by som sa na olympiádu mohla dostať, ale bola som rada, keď som to videla čierne na bielom, “usmiala sa.

Prvý cieľ v sezóne si splnila, ten ďalší znie už je smelšie – aspoň raz sa prebiť medzi najlepšie dvadsiatku.

Vo šprinte už bola Beroušková blízko, dva pokusy jej v Pchjongčchang ostávajú.

Rate this post