Mareš prežíva rozprávku, z lavičky Hradca až do reprezentácie

Lepšie budíček si Petr Mareš mohol ťažko predstavovať. V utorok ráno ho zobudil telefonát, že sa má hlásiť v národnom tíme. A večer už prežíval reprezentačný debut. Navyše svojim výkonom si povedal o to, aby nešlo o ojedinelú záležitosť.

“Pocity sú to krásne. Krajšie by bolo, keby sme sa rozlúčili víťazstvom a ja by som premenil nejakú zo šancí, ktorú som mal, ale inak sú to pekné prvé dojmy.Zápas som si užil, “ povedal Mareš novinárom. ” Bol to pre mňa ráno taký príjemný budíček, že sa dnes nebudem pripravovať s Mladou Boleslavou, ale pripájam sa k reprezentácii, “ dodal.

V tíme mohol byť už pred mesiacom, ale o dodatočnú pozvánku prišiel vinou zranenia. “Úprimne musím povedať, že som už neveril, že by som sa tento rok do národného tímu dostal. Pripravoval som sa normálne s Mladou Boleslavou, už som na reprezentáciu ani nemyslel, ale stalo sa a je to pre mňa taký malý sen, z ktorého by som sa nechcel prebudiť, “ uviedol dvadsaťpäťročný stredopoliar.

práve Mladej Boleslavi vďačí za to, že ide jeho kariéra strmo hore. V úvode sezóny sa ťažko prebojovával do zostavy Hradca Králové a naskakoval často ako náhradník.Po prestupe do Boleslavi sa však ihneď zaradil medzi opory a razom prišla aj reprezentácie.

“Je to taká malá rozprávka. V Hradci som od začiatku ani nehral. Tréner ma zastavil na beka, potom vypadli nejakí hráči v stredu zálohy, kde je môj post. Tak som tam naskočil a chytil som sa šance. Pokračovanie už všetci poznáme. v Boleslavi sa zranil Jakub Rada, angažovali ma, ja som im to chcel splatiť, podávať dobré výkony, čo sa mi podarilo a vyústilo to v to, že som teraz tu, “ opisoval s úsmevom Mareš.

aj keď sa v národnom tíme ocitol narýchlo, stihol byť nervózny. “Keď som sem prichádzal medzi chlapcov, tak som nervózny bol, nebudem hovoriť, že nie. Ale na rozcvičke to opadlo. Ako som nastúpil na ihrisko, tak ma chalani povzbudili, nech sa chytím.Prvým dotykom s balónom zo mňa nervozita spadla a zvyšok zápasu som si užil, “ povedal.

Pomohlo mu, že sa s mnohými hráčmi poznal z mládežníckych reprezentácií a dobre poznal aj trénera Karla Jarolíma, pod ktorým začínal v Slavii. “Bol to môj prvý tréner v dospelých. Privítal ma tu tak, že mi povedal, že dostanem šancu, tak nech ju chytím za pačesy. Dúfam, že som mu aspoň trošku splatil tú príležitosť dostať sa do zostavy, “ vyhlásil Mareš.

Mrzelo ho len to, že nevyužil niektorú zo svojich šancí. Raz už gólmana prekonal, ale gól odvrátil vracajúci sa obranca. “Chcel som čo najrýchlejšie vystreliť, pretože som vedel, že ma dobiehajú obrancovia, ale bohužiaľ mi balón zišiel po pravej nohe. Bola škoda, že to následne Krmenčík nedorazil.V druhej šancu ma tiež dobiehali obrancovia, tak som sa taky pokúsil čo najrýchlejšie vystreliť, ale bohužiaľ to nevyšlo. Možno som mohol dať loptu ešte pod seba Krmenčíkovi, ale to už teraz nezmením, “ povedal Mareš.

Rate this post