Majster v háji. Prečo to v Litvínove po historickom titule drhne?

Severočesi vlani za celý ročník vrátane play-off neprehrali viac ako dve stretnutia v rade, tento rok sa im to stalo za desať odohraných kôl už dvakrát. Ako je možné, že tím, ktorý vlani váľal a udivoval stabilné formou, sa hneď na začiatku novej sezóny tak trápi?

Majstrovská kocovina má svoje logické príčiny. Návaly emócií, elektrizujúca atmosféra, veľké víťazstvá, ktorá zanechajú spomienky na celý život. Tieto zážitky nadobudnuté počas tejto jari nie je tak ľahké preklenúť. Návrat do reality základnej časti ďalšieho ročníka býva pre hráčov majstrovského celku obzvlášť obtiažny.

Nejde o stratu motivácie. Každý športovec logicky prahne po úspechu. Skôr je ťažké po titule otočiť list, zrovnať si myšlienky.Znovu sa začať koncentrovať na všedné starosti a vykročiť na tú cestu, ktorá viedla za úspechom, za obhajobou.

V takej chvíli sa titul môže premeniť v záťaž, ktorú je ťažké striasť. Spomeňte si na možno až trochu roztomilá slová hráčov z LITVÍNOVSKÁ kabíny s pohárom v ruke. “Veď ja vôbec nikdy nič nevyhral! Ani neviem, ako sa teraz radovať, “euforicky popisovali svoje pocity do televíznej kamery dve dlhoročné opory Hübl s Lukeš.

Čakanie pre tyhle dvoch hráčov bolo dlhé, ale pre klub a jeho fanúšikov ešte dlhší – viac ako 55 rokov.Pre mnohých sa tým uzavrela jedna životná kapitola a je ťažké začínať novú s rovnakým cieľom.

Hviezdy chýba, tréneri ešte viac

Keď sa k tomu pripíše strata kľúčových opôr, dal sa tento scenár ľahko predvídať. Trénerovi Rulík od novej sezóny chýba v kabíne predĺžená ruka v podobe naganského víťaza Martina Ručinského, ktorý po dosiahnutí svojho sna vo čtyřiačtyřiceti rokoch ukončil kariéru.

Petružálkův ľadový pokoj vo vypätých chvíľach vyžarovacích bojov a góly sa ťažko dajú hneď nahradiť. V neposlednom rade tiež strata najlepšieho brankára a možno aj hráča extraligy sa musela podpísať.Napriek tomu má majster stále svoju kvalitu.

Aj preto ďalšie odchody z trénerských pozícií vyzerajú ako ešte citeľnejší, než sa tomu na prvý pohľad mohlo zdať. Litvínov = obrana, to nikdy nedávalo logiku.

V minulej sezóne Podkrušnohorci ale pod vedením asistenta Miroslava Hořava udivoval prepracovanú obrannú hrou. Beci ako Pavelka s Pavlíkom za jeden rok vyleteli z prvoligového Mostu až do reprezentácie. Napriek tomu tento rok nepôsobí na ľade tak istým dojmom. Akoby urobili krok späť.

Ďalším veľkou stratou je aj možno trochu prehliadaný odchod kondičného trénera Mariána Vody do Hradca Králové. Kamarát Radima Rulíka totiž pred minuloročnou sezónou dokázal jeho zverenca dokonale pripraviť po fyzickej stránke.Majster niekoľkokrát dokázal otočiť nepriaznivý vývoj v treťom dejstve. Svojho súpera přebruslil a slávil úspech.

Tento rok je záverečné dejstvo zatiaľ veľkým problémom, okrem domáceho zápasu so Spartou je Litvínov skôr stráca. Hráčom dochádza sily. Jarné boje v play-off a zápasy Ligy majstrov tomu nepomáhajú, napriek tomu sa strata v tuzemsku uznávaného odborníka zatiaľ javí ako veľmi citeľná.

Príklad z Karlových Varov varuje

je dobre známe, že titul je ťažšie obhájiť ako získať. Veď to v hokejovej extralige zvládol len Vsetín a Sparta.Litvínov ale nie je prvý tím, koho trápi majstrovská kocovina na začiatku sezóny.

Karlovy Vary sa od majstrovského titulu v sezóne 08/09 do play-off ešte nepozreli. Třinec sa Zlínom sa po svojich majstrovských úspechoch v nasledujúcej sezóne tiež veľa natrápili, do vyraďovacích bojov sa ale nakoniec prebojovali. Možno takéto príklady hľadať aj v iných hokejových súťažiach a kvalitnejších tímoch? Určite áno. Trebárs Los Angeles s tým má v NHL svoje skúsenosti.

V litvínovskom tábore preto nie je na programe dňa šíriť paniku.Kvalita nechýba, stačí len po sezóne snov definitívne otočiť list, vrátiť sa k základom, ktoré tím zdobili, a vziať si ponaučenie z príkladu ich piatkového súpera.

Rate this post