KOMENTÁR: Štěpánek ako výnimka. Prečo už v cudzine nechcú slovenskej kouča?

O prácu u dvanáctinásobného grandslamového šampióna sníva rad kapacít s kopou skúseností. Mnohí študovali, platili si kurzy či stáže. A potom je predbehne zelenáč z Karvinej bez praxe, ktorý len pred troma týždňami oznámil, že prestáva hrať.

Čoskoro sa – hoci nie v hlavnej úlohe – zapojí do fascinujúceho súboja medzi titánov Rogerom Federerom, Rafaelom Nadalom, Novakom Djokovičom a ich prenasledovateľmi v úžasnej ére tenisové histórie.

Pre český šport je Djokovičovom stávka na Štěpánka báječnú správou.Zároveň však pripomína smutnú skutočnosť. Žiadny ďalší český tréner v zahraničí nepôsobí u hviezdy alebo v špičkovom klube.

Nedávno ešte viedol Ivan Lendl škótskeho tenisového bitkára Andyho Murrayho a v Taliansku pokračuje pozoruhodná kariéra futbalového experta Zdeňka Zemana.Obaja ale už dávno emigrovali z vtedajšieho Československa, a preto sa tunajšie športové hnutie nemôže chváliť ich zásluhami.

Pritom nebolo vždy tak zle.

Spoza postranných čiar trávnatých ihrísk v uplynulých štyridsiatich rokoch úspešne komandovali.Naruto svoje mužstva na prestížnych stačí v cudzine renomovaní koučovia Václav Ježek (Feyenoord Rotterdam), Milan Macál (päť reprezentáciou a kluby v Perzskom zálive) alebo Vlastimil Petržela (Petrohrad).

Hádzanárska dirigent Jiří Vícha v 80. rokoch riadil nemecký Grosswallstadt. Biatlonový tréner Tomáš Kos pomohol v roku 2012 Slovinci Jakovu Fakovi k titulu majstra sveta. Zdeňka Žofka zamestnávali tenisové zväzy v Nemecku, Británii i Kanade.

Najviac odborníkov šírilo za hranicami hokejovej know-how.Augustín Bubník kedysi urýchlil vzostup fínskeho “reprezentácie”. Luďka Bučiak lákali do NHL už pred 33 rokmi.

Ako asistent sa v zámorí po nežnej revolúcii presadil Slavomír Lener. Ivan Hlinka a Fín Alpo Suhonen sa stali prvými európskymi koučovi v dejinách National Hockey League. Ďalšie krajania si zarábali v Nemecku, Švajčiarsku, Fínsku, Švédsku aj Rusku, patrí sa pripomenúť treba Vladimíra Vůjtka a Miloša Říhu, ktorý sa v KHL, jednej z elitných súťaží, držal najdlhšie.

A teraz? Na najvyššej úrovni nič. Remeslo upadá. Čím to? Ako trpí celý český šport, zvlášť kolektívne hry, mizne logicky záujem o českej trénermi. (Ne) úspech rodí ďalší (ne) úspech.Podľa niektorých názorov tunajšie koučovia neovládajú dosť dobre cudzie jazyky, podľa iných si škodí vzájomnými ohováraním.

Psychológ Michal Šafář z Univerzity Palackého v Olomouci cíti, že časť miestnych športových bossov opovrhuje modernými metódami: “Pociťujeme cielenú snahu vytlačiť vysoké školy zo vzdelávanie trénerov a nezáujem o využitie výskumných poznatkov.”

Podstatné tiež je, že tréneri už sa teraz nemusí za každú cenu trmácať za štedrú Gazi do cudziny ako za socializmu. Niektorí dávajú prednosť rodine a prácu doma. Aj preto vlani David Kotyza odťal angažmán u dánskej tenisové princeznej Caroline Wozniackej.Podobne sa do Ruska nenechal nalákať hokejový fanatik Vladimír Růžička.

Ďalšie bývalí slávni borci mieri vyššie – Pavel Nedvěd je vo futbalovom Juventusu Turín viceprezidentom, Jiří Fischer sa v hokejových Detroit Red Wings snaží vypracovať na generálneho manažéra.

Dopyt po slovenských športových mozgoch každopádne klesla k historickému minimu.

Ako von z biedy? Poctiví tréneri musia vychovať nové hviezdy, ktorých úspechy ďalším koučom otvoria dvere do sveta.

Rate this post