Bol chvastavými frajerom, zvodca, kultovým boxerom, milujúcim otcom i symbolom ponižovaných.

Keď bol ešte tínedžer, skúšal šťastie v americkom futbale. Navliekol sa do chráničov, na hlavu si dal helmu, zaprel sa do trávnika a…zmizol.

Tento šport sa mu zdal príliš tvrdý a surový. Nechcel sa motať vo zbytočných súbojoch a dostávať od hromotluk rany, ktoré by ho boleli. Radšej zostal u boxu.

“Možno sa vám to bude zdať zvláštne, možno to ani nepochopíte, ale v ringu som vedel, že keď budem chcieť, nemusí ma súper za celý zápas zasiahnuť ani raz.”

bol mužom paradoxov aj nesmrteľnú legendou.

Bol chvastavými frajerom, zvodca, kultovým boxerom, milujúcim otcom i symbolom ponižovaných. Kým doma písal básne, na súpera jačal: “skrotil som krokodíla, premohol veľrybu, medveďovi vyprášila kožuch a levovi dal cez hubu.Kvôli tomuto nemôžeš byť bohatý? ”

Tu mu ako 12letému ukradli zlodejíčkovia staré koleso a pri výsluchu stretol policajta Joe Martina, ktorý viedol boxerskú školu:” Keď k nám Cassius prišiel prvýkrát, vážil len 40 kíl a správal sa ako klaun. ”

Tu sníval o živote šampióna. “Keď mi rozprával, že sa raz stane majstrom sveta, tak som ho brzdil: Chlape, na takú volovinu zabudni!” Spomínal pre agentúru AP 78letý Lawrence Montgomery, ktorý vyrastal v susedstve.

Tu v Louisville maturoval na strednej škole a mesiac potom sa vracal ako olympijský víťaz. Práve tu hodil zlatou medailou od zlosti do rieky Ohio.

Dovnútra negri nesmú.Ani s olympijským zlatom

Písal sa rok 1960, Cassius Clay mal 18 rokov a myslel si, že ako šampión zmení Ameriku a utlmí rasovú diskrimináciu. Lenže narazil. Ani ako čierny kráľ nesmel do bistra pre biele.

V knihe Zabijaci a gentlemani v ringu sa píše, ako si odpľul majiteľ bistra, keď si tam olympijský hrdina chcel zaskočiť na kokteil: “Pán Clay? A čo mám robiť? Pre mňa je to rovnako podělanej neger ako všetci ostatní! ”

Keď za pár minút začal Aliho provokovať gang bielych motorkárov na moste Jefferson County, mladý boxer vypenil. Nenechal si nadávať do negra, pustil sa do bitky a bielej krikľúňmi vypráskal.Srdce sa mu zovrelo, z vrecka vytiahol zlatú placku a zahodil ju do rieky.

Náhradné medailu dostal až o 36 rokov neskôr na olympiáde v Atlante. Čiernobiela Amerika už neexistovala, Casiuss Clay sa dávno volal Muhammad Ali a nápadne sa mu triasli ruky. Bol trojnásobným profesionálnym majstrom sveta, filantropom, spevákom, filozofom, boháčom aj zkrachovancem, ambasádorom, otcom deviatich detí.

Šermiar boxu aj drzý provokatér. V Manille bol na pokraji smrti

Jeho hláška “Lietam ako motýľ a bodá ako včela” prežije generácie.

“Muhammad Ali navždy zmenil náhľad na ťažké váhy, čo je v boxe kráľovská kategórie .Ukázal, že box nie je len bezhlavé mlátenie a hlúčik rúk, ktoré sa stretávajú v boji. On bol šermiar boxu. Bol premýšľavý, predvídavý, rýchly, technický, elastický, elegantný. V najlepších rokoch naozaj odchádzal z ringu, bez toho aby ho súper udrel, “hovorí známy český tréner Rostislav Osička.

Ešte dnes je pôžitok sledovať Aliho zápasy. Vážil cez metrák, v ringu však tancoval ako Fred Astaire. Používal zvláštne a provokatívny štýl, pri ktorom si príliš nechránil hlavu, ruky naopak držal na úrovni bokov, čím súpera hecoval: Tak si buchni!

Spoliehal na to, že vďaka skvelému reflexu stačí uhnúť. Dlho mu to vychádzalo, aj nekvalitné čiernobiele záznamy pôsobí ako obraz z inej boxerské galaxie. Až na pár výnimiek.Tou najkrikľavejší je Horor v Manile, ako sa od 1. októbra 1975 prezýva surovej režim Joe Frazierom…Prang Frazier bol v roku 1971 prvým, kto Aliho v profesionálnom ringu porazil.

Na rozpálených Filipínach si to rozdali znovu, tretíkrát a naposledy. Ali rozpútal nenávistnú kampaň, hanebne sa naparoval a správal sa, ako by mu patril celý svet. Na Fraziera kričal, že je tupá gorila, a pri jednom z tréningov po ňom dokonca hodil stoličku.

A potom to prišlo: 28 tisíc ľudí, 38 stupňov Celzia, 14 krvavých kolies a bitúnky do posledného dychu. Obaja vedeli, že toto sú gladiátorské hry.

“Nikdy v živote som nebol tak blízko smrti ako vtedy,” priznal Ali neskôr.

Vyhral, ​​hoci mal rozsekanú tvár a cez napuchnuté viečka takmer nevidel.Frazier do posledného, ​​15. kola nenastúpil, nebol už schopný sa udržať na nohách.

“Musím Joea pochváliť, hneď po mne bol najväčším bojovníkom všetkých čias,” vyhlásil po čase Ali.

Vietnam? Tam ho nedostali. A za trest nesmel boxovať

Zneuctenie Frazier mu nikdy neodpustil. V novembri roku 2011 zomrel na rakovinu pečene. Práve Frazier pritom najslávnejšiemu konkurentovi dojednával milosť, keď mu bolo najhoršie.

Ali na jar 1967 odmietol narukovať na vojnu, aby sa vyhol vojne vo Vietname. Bol odsúdený na päťročnému väzenia, pokute 10 tisíc dolárov a ešte prišiel o boxerskú licenciu. “Nikto z tých chlapcov z Vietkongu ma nikdy nenazval negrom.Podľa mnohých lekárov práve vtedy u Aliho vznikli zárodky budúcej Parkinsonovej choroby.

Legenda žije ďalej…

Medzi profesionálmi nakoniec z 61 zápasov prehral päť, pričom posledné tri porážky prišli až na samom konci kariéry, kedy už bola starnúcej ikona unavená, pomalá a boxoval len kvôli peniazom.

Ali sa na konci 70. rokov správal smilstve, rozhadzoval, menil ženy, bohatnúcu. Za súboj s Larrym Holmesom mal v roku 1980 inkasovať 8 miliónov dolárov, ale všetci tušili, že ide takmer na popravu.

Keď ho nabušený Holmes zmlátil, takmer plačúc Aliho prosil: “Už neboxuj, bol si môj vzor. Keď sme spolu boli v ringu, pripadal som si, že klopem svojho otca.

Rate this post